Obsahuje diela majstrov európskeho umenia 16. – 19. storočia. Z hľadiska námetov sa jedná najmä o portrétnu maľbu, figurálne kompozície, krajinomaľbu, žánrové scenérie a zátišie.
Pre nás boli zaujímavé i informácie o zberateľovi, rodákovi z Liskovej pri Ružomberku –Vavrovi Šrobárovi 1867 – 1950, jeho životné peripetie, by mohli byť námetom na niekoľko filmov.
Ako člen študentského spolku Detvan sa počas štúdií medicíny v Prahe, stretával s Martinom Kukučínom, Ladislavom Nádašim-Jégém, Jozefom Gregorom Tajovským, Ivanom Kraskom, Mikulášom Schneiderom-Trnavským či Milanom Rastislavom Štefánikom. Na podnet profesora, Tomáša Garriqua Masaryka, začal v roku 1898 vydávať časopis Hlas.
V rokoch 1898 – 1918 pôsobil ako praktický lekár, verejný činiteľ a redaktor v Ružomberku, pre protištátnu politickú činnosť 1906 – 1908 väznený v žalári kaštieľa sv. Žofie v Ružomberku a v Segedíne a roku 1918 internovaný v Cegléde.
„Živel“ Šrobár, nielen že patril medzi najvýznamnejšie postavy českej a slovenskej politickej scény, bol zanieteným organizátorom, zberateľom i spisovateľom.
Začínal ako prozaik, od 1888 publikoval v slov. a českých periodikách realistické črty zo života, výber z nich vyšiel pod názvom Dedinské rozprávky (1890). Autor poviedky Či jest pravda na svete (1896). Spolu s L. N. Jégém napísal hru Ako sa u nás žije (1891). Zakladateľ hlasizmu na Slovensku. Napísal niekoľko knižných prác zo zdravovedy (Ľudová zdravoveda, 1909; Alkoholické tváre, 1923), politickopublicistické diela (Vláda ľudu v demokracii, 1920) i knihy memoárového charakteru Pamäti z vojny a väzenia 1914 – 1918 (1922) a Oslobodené Slovensko 1 – 2 (1928), román Svetlo v temnotách (1937), memoárový charakter má kniha Z môjho života (1946).
V galérii bola i zaujímavá výstava súčasného českého sochára Jakuba Vlčeka, ktorý tvorí v duchu filozofie: „Umenie má povzbudzovať, dvíhať ľudského ducha k lepšiemu“.
V Tatranskom múzeu, sme mali naplánovanú prehliadku unikátnej expozície Knieža z Popradu a jeho hrobka. V expozícii sme sa dozvedeli mnoho o záchrane, archeologickom výskume jedinečnej drevenej hrobky o jej vzácnom obsahu, datovaní, reštaurovaní...
Na exkurzii sme sa ocitli v rôznych časových obdobiach, určite sme sa dozvedeli zas niečo nové z našej histórie, kultúrneho dedičstva, videli kvalitné umenie, čo cibrí našu vnímavosť a o nevšednej osobnosti Vavra Šrobára, jeho spätosti s Ružomberkom, Slovenskom a Československom.
Text: Mgr. art. A. Ševčíková Marčeková
Fotografie: Mgr. M. Paušlyová